Každý cvik má predpísanú štandardnú techniku, ktorá sa dá upraviť zmenou rozsahu cviku, za účelom dlhšieho času pod napätím, väčšiemu natiahnutiu svalovej partie, alebo zmenenia pomeru zaťaženia pre konkrétnu partiu, ktorá pracuje v tejto predĺženej fáze. 

Táto varianta je rozhodne určená pre pokročilých, ktorí poznajú význam jednotlivých fáz pohybu a ich prevedenie. Najčastejšie sa môžme stretnúť pri silovom tréningu, kde môžme skrátiť rozsah pohybu a dotrénovať zaostávajúce partie.

Počas vykonávania môžme zmeniť vzdialenosť záťaže zmenou úchopu. Rozšírením, alebo zúžením úchopu môžme predĺžiž, alebo skrátiť rozsah pohybu. Taktiež vieme vďaka tomu zmeniť pomer zaťaženia partií. 

Metóda pre pokročilých, ktorí chcú prekonávať svoje limity a maximálky. Váha na činke sa navýši a nevykonáva sa celý rozsah pohybu, alebo pohyb samotný. Vyššia váha môže lepšie stimulovať pomocné a stabilizačné svaly, stred tela, čo má za následok pri regulernej váhe jednoduchšie prevedenie cviku. Taktiež sa dokáže nastaviť nervová sústava na výššiu váhu, aj keď je vyššie riziko preťaženia CNS. 

Pri negatívnom opakovaní sa môže a nemusí navýšiť váha. Pri nenavýšení sa môže pokračovať už v prebiehajúcej sérií kde po unavení svalstva sa cvik zakončí negatívnym opakovaním. Je to veľmi podobné  vynúteným opakovaniam. 

Pri klasickom vertikálnom pohybe činky, je záťaž počas celého pohybu stále rovnaká. Vďaka pridaním reťazí, alebo expanderov vieme záťaž meniť v priebehu vykonávaného cviku.Výhoda je v možnosti naloženia vyššej váhy, ako by sme zvládli regulérne odcvičiť.

Metóda spočíva v tom, že po unavení svalov, kedy už cvičiaci nedokáže urobiť ďalšie opakovanie s rovnakou váhou v sérií, sparing mu pomôže, nadľahčí činku, alebo ju aspoň stabilizuje, aby sa podarilo urobiť ešte pár opakovaní. Taktiež okrem veľkej činky, alebo jednoručkách, sa to dá aplikovať na strojoch, či kladkách.  Výhoda je samozrejme v predĺžení času napätia vo svalov, vo väčšej stimulácií svalstva, alebo použití vyšších váh. 

Veľmi populárna metóda medzi kulturistami, veľa krát ale zle prevedená, alebo používaná u začiatočníkoch. Jedná sa o zníženie záťaźe počas série. V praxi to znamená, že ak chceme urobiť viac opakovaní s čo najvyššou váhou, ale s ktorou to samozréjme nedokážeme, tak môžme urobiť iba pár opakovaní a následne znížiť váhu a pokračovať v sérií. Takéto zníženie móže následovať viac krát po sebe. Váha by ale mala stále ostať dostatočne ťažká. 

Táto metóda je žiaľ najrozšírenejšia v posilkách, aj keď asi nie veľmi vedomé. Jedná sa o zámerné porušenie korektnej techniky za účelom navýšenia váhy. Táto metóda je vhodná pri stagnácií na jednotlivých cvikov. Metóda nie je určená pre začiatočníkoch, nakoľko priveľká záťaž a nedostatočné sústredenie môže viesť k zraneniám, preťaženiu pohybového aparátu a taktiež aj k preťaženiu nervovej sústavy. 

Metóda, ktorá otvára nekonečne možných kombinácií. Jedná sa o cvičenie 2 (superséria), alebo viacerých (trojséria, multiséria) cvikov dokopy bez prestávky medzi nimi. 

Akýkoľvek cvik vieme obohatiť o pridanie rôznych pomôcok. Vybratie pomôcok by malo viesť k lepšiemu definovaniu cviku a jeho cieľov. 

V danej sérií robíme 21 opakovaní. 7 opakovaní v dolnom rozsahu cviku, 7 opakovaní v hornom rozsahu cviku a 7 opakovaní v celom rozsahu cviku. Môžme to použiť na konci precvičenia danej partie.  Je dôležité zvoliť váhu, aby sme zvládli urobiť všetky opakovania. Docielime tým oveľa väčšie prekrvenie a napumpovanie zaťažovanej svalovej partie.